Mungo Park bol neohrozený a odvážny cestovateľ a objaviteľ pochádzajúci zo Škótska. Počas búrlivého 18. storočia skúmal západnú Afriku a bol vlastne prvým západným človekom, ktorý sa dostal do strednej časti rieky Niger. Počas svojho krátkeho života bol uväznený maurským náčelníkom, prežil nevýslovné útrapy, precestoval tisíce kilometrov v rámci Afriky a okolo sveta,podľahol horúčke a bláznovstvu a dokonca ho omylom považovali za mŕtveho. Jeho život bol síce krátky, ale naplnený odvahou, nebezpečenstvom a odhodlaním. Oprávnene si ho pamätáme ako objaviteľa z radov a kalibru kapitána Cooka či Ernesta Shackletona. Syn nájomného farmára zo Selkirku, čo viedlo Parka k tomu, aby sa vydal tak ďaleko od slaných brehov Škótska do najhlbších,najtmavšie, Afrika?

Mungo Park sa narodil 11. septembra 1771 a zomrel v roku 1806 v neuveriteľne mladom veku 35 rokov. Vyrastal na nájomnej farme v Selkirkshire. Farmu vlastnil vojvoda z Buccleuchu, mimochodom jeden z predkov nenapodobiteľnej fiktívnej postavy Nicka Carawaya, dôverníka a priateľa záhadného Jaya Gatsbyho v slávnom diele F. Scotta Fitzgeralda "Veľký Gatsby".Fitzgerald si vybral vojvodu z Buccleuchu ako Carawayovho vzdialeného škótskeho predka?

Skutočný vojvoda však nebol o nič menej dôležitý, pretože bol zemepánom mladého Parka, ktorý ako 17-ročný opustil rodinnú farmu, aby sa mohol vzdelávať a študovať na slávnej Edinburskej univerzite. Nie je nepochybne náhoda, že onedlho slávny Park študoval na Edinburskej univerzite v období osvietenstva v Škótsku. Niektorí z Parkových skorších súčasníkov nauniverzita zahŕňala, či už ako študentov alebo pedagógov, takých slávnych škótskych mysliteľov a filozofov ako David Hume, Adam Ferguson, Gershom Carmichael a Dugald Stewart. Je nesporné, že táto univerzita vychovala niektorých z najvýznamnejších mysliteľov, objaviteľov, dobrodruhov, vynálezcov, vedcov, inžinierov a lekárov tej doby. Park sa mal pridať k týmto radom ako lekár aj ako objaviteľ.Park študoval botaniku, medicínu a prírodopis. Vynikal a v roku 1792 promoval.

Po ukončení štúdia strávil leto botanickou prácou v teréne na Škótskej vysočine. To však mladému mužovi nestačilo na ukojenie zvedavosti a jeho pohľad sa obrátil na východ, do tajomného Orientu. Mungo sa pripojil k lodi Východoindickej spoločnosti ako chirurg a v roku 1792 odcestoval na ázijskú Sumatru. Vrátil sa s prácami o novom druhu sumatranskej ryby.pre botaniku a prírodovedu, zdieľal mnohé z vlastností prírodovedca Charlesa Darwina, ktorý ho mal nasledovať o niekoľko rokov neskôr. Čo je jasné o Parkových zážitkoch z prírody na Sumatre, je to, že v jeho duši jednoznačne zapálili cestovateľskú vášeň a určili smer jeho ďalšieho odvážneho a smelého života. Inak povedané, práve na Sumatre sa zrodilo semienkoobjavovanie a dobrodružstvo a cestovanie a objavovanie sa pevne zakorenilo v Parkovom nebojácnom srdci.

V roku 1794 sa Park pripojil k Africkému združeniu a v roku 1795 sa na palube lode s príznačným názvom Endeavour vydal na plavbu do Gambie v západnej Afrike. Táto cesta mala trvať dva roky a mala preveriť celú Parkovu rozhodnosť a rezervovanosť. Prešiel približne 200 míľ po rieke Gambia a práve počas tejto plavby ho zajal a na 4 mesiace uväznil maurský náčelník. Podmienky jeho uväznenia možno lennejako sa mu podarilo utiecť s pomocou obchodníka s otrokmi, ale ďalšie nešťastie ho postihlo, keď podľahol ťažkej horúčke a len tak-tak sa mu podarilo prežiť. Po návrate do Škótska v decembri 1797, po dvoch rokoch cestovania, vrátane spiatočnej cesty cez Západnú Indiu, ho skutočne považovali za mŕtveho! Park všetkých veľmi prekvapil, keď sa vrátilrelatívne bez ujmy!

Mungo Park s africkou ženou "v Segu, v Bambare", ilustrácia z knihy "An Appeal in Favor of that Class of Americans Called Africans", 1833.

Nevrátil sa s prázdnymi rukami, ale svoju epickú cestu opísal v diele, ktoré sa rýchlo stalo bestsellerom svojej doby. Dielo sa volá "Cesty po vnútorných oblastiach Afriky" (1797) a okrem toho, že je denníkom jeho zážitkov, prírody a divokej zveri, s ktorou sa stretol, komentuje aj rozdiely a podobnosti medzi Európanmi a Afričanmi, pričom si všímaPark v predslove píše, že "ako dielo nemá nič iné ako pravdu. Je to obyčajný, neprikrášlený príbeh, bez akýchkoľvek nárokov, okrem toho, že si nárokuje do istej miery rozšíriť okruh africkej geografie." Dielo malo divácky úspech a upevnilo Parkovu povesť odborníka naZápadná Afrika a neohrozený cestovateľ.

Mungo potom žil krátky čas relatívne pokojne a v roku 1801 sa po svadbe v roku 1799 presťahoval do Peebles v škótskych hraniciach. Dva roky vykonával lekársku prax, ale jeho túžba po cestovaní zostala nezmenená a jeho srdce zostalo v Afrike.

V roku 1803 podľahol tejto túžbe, keď ho vláda požiadala o ďalšiu expedíciu do západnej Afriky, a v roku 1805 sa vrátil na kontinent, ktorý mu tak veľmi chýbal. Vrátil sa do Gambie, tentoraz rozhodnutý sledovať rieku až po jej koniec na západnom pobreží. Plavbu však od začiatku sprevádzali zlé nálady. Hoci sa na cestu vydalo približne 40Keď 19. augusta 1805 dorazili do Afriky, po tom, čo loď zachvátila úplavica, zostalo nažive len 11 Európanov. To ho však neodradilo a na člne zhotovenom z prestavaných kanoe sa spolu s ôsmimi zvyšnými spoločníkmi vydal na cestu cez rieku.

Prešiel viac ako 1 000 míľ, pričom celý čas odrážal útoky agresívnych domorodcov aj nenásytnej divej zveri. V liste vedúcemu koloniálneho úradu, ktorý napísal počas cesty, napísal: "Odplávam na východ s pevným rozhodnutím objaviť koniec Nigeru alebo zahynúť pri pokuse. Aj keby všetci Európania, ktorí sú so mnou, mali zomrieť a aj keby som bol sám napolymŕtvy, stále by som vytrval, a ak by sa mi nepodarilo dosiahnuť cieľ svojej cesty, zomrel by som aspoň na Nigeri."

Pamätník Mungo Park v Selkirku, Škótsko

Ako sa ukázalo, Mungo Parkovi, objaviteľovi, dobrodruhovi, chirurgovi a Škótovi, sa jeho želanie splnilo. Jeho malý kanoe nakoniec prepadli domorodci a on sa v januári 1806, vo veku iba 35 rokov, utopil v rieke, ktorú tak miloval. Jeho pozostatky vraj pochovali na brehu rieky v Nigérii, ale či je to naozaj pravda, alebo nie, zostane pravdepodobne záhadou.je však nesporné, že Mungo Park skončil tak, ako si to želal, pohltený riekou Niger v Afrike, objaviteľ do poslednej chvíle.

Terry Stewartová, spisovateľka na voľnej nohe.